Vladimír ŽAHOUR

Akademický sochár a sklárenský výtvarník Vladimír Žahour patril k najvýznamnejším osobnostiam československého sklárstva. Narodil sa v máji roku 1925 v Železnom Brode do rodiny pánskeho krajčíra a jeho umelecká cesta sa začala na Štátnej odbornej škole sklárskej v jeho rodnom meste, ktorú úspešne dokončil počas vojnových rokov v roku 1943. Následne krátko pôsobil ako brúsič skla v Malej Skale, kde svojím talentom zaujal majiteľa rafinérie, čo mu po skončení druhej svetovej vojny umožnilo nastúpiť na Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe. Tu študoval pod vedením profesora Karla Štipla v ateliéri zameranom na úžitkové sochárstvo, glyptiku a rytie do skla.

Po ukončení štúdií a vojenskej služby čelil Žahour politickým prekážkam zo strany vtedajších kádrových štruktúr, ktoré ho ako syna živnostníka poslali na nútenú stavebnú brigádu. Vďaka príhovoru profesora Štipla sa však dostal do pražského Ústavu bytovej a odevnej kultúry a v roku 1954 natrvalo zakotvil v Poděbradských sklárnách. Tu spočiatku pracoval v kresliarni, kde si jeho nesporného nadania všimol vedúci František Šorm, čo mu otvorilo cestu k vlastnej tvorivej činnosti a k zásadnej modernizácii miestnej výroby.

Žahour vniesl do spracovania olovnatého krištáľu úplne nový sochársky prístup. Namiesto tradičných dekorov začal využívať štrukturálne a optické brusy, ktoré dokázali skvele pracovať so svetlom. Medzi jeho ikonické diela patrila napríklad štíhla váza s vertikálnym reliéfom a pokosovým brúsením vystavená na trienále v Miláne alebo mimoriadne úspešné nápojové súbory. Jeho dizajny dokázali dokonale prepojiť umeleckú invenciu s masovou priemyselnou výrobou, pričom niektoré z jeho kolekcií tvorili značnú časť produkcie sklární a vyrábali sa dlhé roky.

Za svoju mimoriadnu tvorbu získal celú radu prestížnych domácich i medzinárodných ocenení. Získal napríklad zlatú medailu na veľtrhu v Lipsku, veľkú cenu na bienále v Ľubľane či ocenenia na medzinárodných výstavách skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou. Svoje práce úspešne prezentoval na svetových výstavách vrátane Expo 58 v Bruseli či Expo 67 v Montreale a jeho diela dnes spoľahlivo reprezentujú české sklárske umenie v popredných svetových galériách a múzeách.