V roku 1939-1943 študoval na škole umeleckého priemyslu bižutérie v Turnove a neskôr v roku 1945 bol prijatý na Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe u profesora Karla Štipla.

Zakrátko Hanuš nastúpil do sklární Inwald, kde pracoval po boku Rudolfa Schröttera. V roku 1957 odišiel do Skloexportu, kde tvoril vyše 40 rokov ako hlavný designer.

Hanuš pri svojej tvorbe kládol veľký dôraz na funkčnosť a samotný dekór nebol až tak dôležitý. Nedá sa však povedať, že sa jedná iba o konzervatívnu tvorbu. Uplatňoval nové postupy v technológii. Z hľadiska výrobnej technológie tieto predmety stoja na pomedzí medzi lisovaným a hutným sklom. Václav Hanuš sa viac ako 40 rokov venoval sklu v Jabloneckých sklárňach.