Václav HANUŠ

Václav Hanuš patrí medzi významné osobnosti československého sklárskeho dizajnu 20. storočia. Už počas štúdií prejavil výnimočný talent a vytriedený cit pre materiál. V rokoch 1939 až 1943 študoval na Odbornej škole šperkárskej v Turnove na oddelení rytectva drahokamov pod vedením Karla Tučeka. Počas vojny, v rokoch 1943 až 1945, pracoval ako brusič skla vo firme Bouček v Malej Skále.

Po vojne pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, kde v rokoch 1945 až 1949 študoval v ateliéri profesora Karla Štipla. Počas štúdií absolvoval aj stáž v národnom podniku Sklárny Inwald, konkrétne v sklárni Rudolfova v Dubí pri Tepliciach, kde prvýkrát navrhoval lisované sklo.

Po ukončení štúdia pôsobil ako asistent profesora Štipla a neskôr sa stal umeleckým ašpirantom na rovnakej škole. V roku 1955 začal pracovať v Technicko-umeleckom centre pre lisované sklo v národnom podniku Sklárny Inwald v Tepliciach, kde prehĺbil svoje odborné znalosti v technológiách priemyselnej výroby skla.

Od roku 1957 pracoval ako dizajnér v zahranično-obchodnej spoločnosti Skloexport, kde pôsobil vyše 40 rokov ako hlavný dizajnér. Počas tejto doby spolupracoval s viacerými sklárňami – vrátane sklární v Heřmanovej Huti, Rosiciach, slovenskom meste Nemšová a najmä s Jabloneckými sklárňami. V rokoch 1959 až 1960 s nimi spolupracoval externe a od roku 1961 do 1985 bol ich interným dizajnérom.

Vo svojej tvorbe kládol Hanuš osobitný dôraz na funkčnosť. Dekoratívne prvky považoval za druhoradé, no jeho prístup nebol ani zďaleka konzervatívny. Naopak, dôsledne sledoval inovácie a nové technologické postupy. Jeho diela sa vyznačovali technickou precíznosťou a stáli na pomedzí lisovaného a ručne fúkaného skla.

Svojou celoživotnou prácou Václav Hanuš významne prispel k rozvoju československého sklárskeho priemyslu a jeho dizajny sú dodnes synonymom kvalitného a funkčného skleneného tovaru.