Rudolf JURNIKL
(1928-2010)
Rudolf Jurnikl je považovaný za jedného z najvýznamnejších tvorcov lisovaného skla v československom dizajne. Jeho diela, známe svojou jedinečnou umeleckou silou a harmonickými tvarmi, dosiahli veľký komerčný úspech a stali sa ikonami domáceho dizajnu. Jurnikl priniesol do sklárskeho priemyslu nový pohľad a výrazne ovplyvnil vývoj lisovaného skla od povojnových rokov až po 80. roky. Jeho tvorbu charakterizujú dynamické, oblé formy, hladké krivky a citlivý dôraz na detail, vďaka čomu sú jeho výrobky nielen dekoratívne, ale aj funkčné v interiérovom priestore.
Rudolf Jurnikl sa narodil vo Frýdku-Místku, kde sa pôvodne vyučil za brúsiča skla v dielni KaMa - Karla Matuška. Svoje zručnosti ďalej rozvíjal a zložil majstrovské skúšky vo Valašskom Meziříčí pod vedením Dr. Volfa. Po druhej svetovej vojne, v rokoch 1945 až 1948, študoval na Sklárskej škole v Kamenickom Šenove, kde sa špecializoval na rytie skla u profesora Aloisa Háseka. Počas prázdnin získaval skúsenosti v ryteckom oddelení známej firmy Lobmeyer pod vedením Stephana Ratha. V rokoch 1948 až 1953 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe v ateliéri profesora Karla Štípla - najprv ako študent, neskôr ako jeho asistent. Toto komplexné vzdelanie mu poskytlo pevný základ pre budúcu kariéru, v ktorej spájal remeselnú zručnosť s umeleckým videním.
Po ukončení štúdia nastúpil Jurnikl v roku 1953 ako dizajnér do sklární Rudolfova huť v Tepliciach, kde inicioval založenie umeleckého centra. Od roku 1960 sa stal prvým dizajnérom novo založeného Umeleckého a technického centra pre lisované sklo v Tepliciach, kde neskôr spolupracoval s významnými dizajnérmi ako František Vízner a Vladislav Urban. Táto trojica výrazne formovala charakter českého lisovaného skla, ktoré sa v 60. rokoch stalo uznávaným exportným artiklom pod značkou Skloexport. Jurniklovo dielo sa odrazilo v produkcii viacerých sklární, vrátane Rudolfovej hute, Heřmanovej hute, Libochovíc a Rosíc.
Jeho tvorba prešla niekoľkými vývojovými fázami. Koncom 50. rokov začal experimentovať s masívnym sklom, ktorému dával dynamické, oblé tvary a hladké krivky. Výrazným príkladom je váza č. 20074, ktorej robustná forma pripomína hutné sklo.
V 60. rokoch Jurnikl predstavil nový, vizuálne pôsobivý koncept lisovaného skla, ktorý sa odklonil od funkcionalistickej strohosti a sústredil sa na umeleckú dekoráciu. V tomto období vznikli jeho ikonické misy, popolníky a vázy, ako napríklad tortová misa z roku 1961 s hustým klinovým rezom alebo popolník z roku 1962, ktorý Alena Adlerová nazvala „najkrajším, aký bol v posledných rokoch u nás vytvorený.“ Od polovice 60. rokov začal Jurnikl do svojich návrhov vkladať graficky zjednodušené motívy, ako napríklad listy (váza č. 3425) alebo slnečné lúče (váza č. 3403), čím dodal sklu lyrický a poetický výraz.
V 70. rokoch Jurnikl obohatil svoje návrhy o kvetinovú výzdobu, ktorá odrážala dobový návrat k prírodným motívom v dizajne. Tento vývoj podporil prechod od ručného lisovania k strojovej výrobe pomocou nových technológií, ako bolo fúkanie podtlakom a odstredivé liatie. Výsledkom boli inovatívne diela, ktoré kombinovali funkčnosť s estetickou originalitou. Medzi jeho neskoršie návrhy patria vázy č. 3549 a č. 13324 s vlnitým okrajom, inšpirované škandinávskym dizajnom a taviacim sa ľadom, kde sa vrátil k jednoduchším, nezdobeným formám so zameraním na čistotu línie.
V polovici 70. rokov vytvoril Jurnikl niektoré zo svojich najprogresívnejších diel, ako napríklad štvorcovú vázu č. 13347 a misu č. 13360 s výstupkami. Tieto kúsky vynikajú odvážnymi geometrickými tvarmi a netradičným prístupom k lisovanému sklu, čím demonštroval svoju schopnosť posúvať hranice tradičného dizajnu.
Jurniklovo dielo bolo ocenené doma aj v zahraničí. V roku 1965 získal zlatú medailu na Ľubľanskom trienále úžitkového umenia a 1. cenu v celonárodnej súťaži za kolekciu lisovaného skla. V roku 1973 mu udelili Grand Prix na 1. medzinárodnej výstave skla a porcelánu v Jablonci nad Nisou a v roku 1974 Grand Prix na Medzinárodnej výstave priemyselného dizajnu vo Valencii. V roku 1975 získal titul „Vynikajúci výrobok roka“ za lisovanú sklenenú vázu. Celkovo získal sedem zlatých medailí na československých veľtrhoch, čo potvrdzuje jeho výnimočný prínos k dizajnu skla.
Okrem lisovaného skla sa Jurnikl venoval aj komornému brúsenému sklu, návrhom svietidiel a tvorbe sklenených a zrkadlových stien pre verejné interiéry. Mimoriadne zaujímavé sú jeho brúsené zrkadlá, ktoré oživoval prvkami kinetického a optického umenia. Tieto diela, určené najmä pre zámky, svadobné siene či ministerstvá, ukazujú jeho schopnosť prenášať umelecké motívy z lisovaného skla do iných médií.
Svojou tvorbou Rudolf Jurnikl nielen povýšil lisované sklo na úroveň umeleckého objektu, ale tiež definoval jeho českú identitu, odlišnú od zahraničnej produkcie. Jeho diela, plné spontánnej harmónie a lyrickej citlivosti, zostávajú živou súčasťou československého dizajnérskeho dedičstva a inšpirujú ďalšie generácie.
