Jiří ZEJMON

Svoju umeleckú kariéru začal na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe pod vedením uznávaného profesora Karla Štípla, kde získal pevné základy v dizajne skla. Hneď po ukončení štúdií nastúpil do prestížnej sklárne Inwald, ktorá sa v tom čase zameriavala na rozvoj technológie lisovaného skla. V Inwalde, kde tvorivé aktivity viedli jeho spolužiak Hanuš a uznávaný dizajnér Rudolf Schrötter, sa začali objavovať mladí návrhári s odvážnymi dizajnami, ktoré postupne formovali tvár lisovaného skla.

Významným míľnikom v jeho kariére bolo založenie Technického a umeleckého centra pre lisované sklo v roku 1955. Tu, v spolupráci so Schrötterom a Hanušom, začal Zejmon realizovať svoje prvé návrhy, ktoré sa pretavili do produkcie sklární Rudolfova huť, Heřmanova huť a Rosice pri Brne. Každé z týchto diel nieslo jeho charakteristický rukopis – jednoduchosť spojenú s vycibrenými detailmi, ktoré pútali pozornosť a zabezpečovali komerčný úspech.

V tomto období sa Zejmon vyprofiloval ako jeden z najtalentovanejších tvorcov lisovaného skla a patril medzi prvých, ktorí sa odklonili od tradičných návrhov a priniesli nové koncepty so zameraním na moderný vzhľad a funkčnosť. V roku 1960 sa stal vedúcim dizajnu lisovaného skla v spoločnosti Skloexport, kde vytváral jedinečné kúsky spájajúce estetiku s praktickosťou.

Jedným z najznámejších diel Zejmona je váza z roku 1969, modelové číslo 13261, ľudovo nazývaná „panelák“ pre svoju podobnosť so stavebnými blokmi. Táto váza sa dokonca objavila vo filme Matrix, kde ju Neo náhodou rozbije. Menej známym dielom je váza z roku 1962, modelové číslo 13098, vysoká 20 cm, pripomínajúca otvárajúci sa kvetný puk. Tento návrh, silne inšpirovaný prírodou, zároveň odzrkadľuje estetiku 60. a 70. rokov.

Po roku 1971, keď sa Zejmon stal vedúcim marketingového oddelenia Glassexportu, jeho tvorivá činnosť postupne ustúpila, no jeho predošlé diela ostávajú ikonami lisovaného skla.

Aktívne podporoval pokroky v technológii kombinovaného fúkania a lisovania skla. Táto nová výrobná metóda využívala stlačený vzduch na tvarovanie skla a prinášala výrazné výhody – umožňovala výrobu ľahších a tenších sklenených výrobkov. Sklo vyrobené touto technikou malo vysokú kvalitu aj estetickú hodnotu, čo potvrdil úspech kolekcií zo sklární Libochovice.

Zejmonov prínos pre československé sklárstvo je nezmazateľný. Jeho diela sa aj dnes objavujú v zbierkach, ktoré si cenia milovníci skla po celom svete.