František VÍZNER
(1936 - 2011)
František Vízner, výnimočný umelec a majster sklárskeho remesla, sa narodil v marci 1936 v Prahe. Jeho cesta so sklom začala už v roku 1951, keď sa rozhodol navštevovať Strednú sklársku školu v Novom Bore, kde sa vyučil za maliara na skle – hoci, ako neskôr priznal, táto technika mu veľmi nevyhovovala. Sklo ho však natoľko očarilo, že sa stalo jeho celoživotnou vášňou. Pokračoval v štúdiu na Priemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode, kde pod vedením uznávaných učiteľov, ako boli Jan Černý a Stanislav Libenský, objavil liatu sklenenú plastiku, ktorá položila základ jeho budúcej tvorby. Školu ukončil v roku 1956 a odvtedy bolo jeho meno spájané s jedinečným umeleckým prístupom k tomuto krehkému materiálu.
Svoj umelecký vývoj pokračoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, v ateliéri skla a glyptiky pod vedením profesora Karla Štipla a neskôr docenta Václava Plátka. Počas posledného ročníka štúdia začal pracovať ako dizajnér v technicko-umeleckom centre v Dubí pri Tepliciach, kde vytváral návrhy lisovaného skla, vrátane časti svojej diplomovej práce. V roku 1967 prešiel do sklární v Škrdloviciach, kde sa počas desiatich rokov postupne presunul od sériovej výroby k umelecky hodnotnejším dielam z horúco tvarovaného skla. Od roku 1977 sa naplno venoval voľnej tvorbe, najmä brúsenému sklu, ktoré sa stalo jeho životným poslaním.
Vízner priniesol do sveta lisovaného skla jedinečnú kombináciu jednoduchosti, precíznosti a umeleckej hĺbky, čím povýšil tento dostupný materiál na úroveň výtvarného umenia. Jeho práca v tejto oblasti, osobitne rozvinutá počas pôsobenia v sklárňach v Dubí v 60. rokoch, sa vyznačuje premysleným dizajnom a schopnosťou využívať technologické možnosti na dosiahnutie estetickej dokonalosti. Vázam, žardiniéram a iným predmetom dal tvary, ktoré presahovali ich praktickú funkciu – stali sa samostatnými dekoratívnymi prvkami, ktoré obohacovali interiéry. Jeho práca s lisovaným sklom, často označovaná ako konzistentná, odráža jasnú umeleckú víziu a vernosť vlastnému štýlu.
Jedným z prvých významných diel v oblasti lisovaného skla je váza č. 622. Vyniká čistotou tvaru a jemným využitím línií. Váza má oválny podstavec a jednoduchú, jemne zaoblenú formu s výrazným zalomením nad stredom, čo jej dodáva optickú dynamiku. Vízner majstrovsky využil potenciál lisovacej technológie na dosiahnutie hry svetla a tieňa, čím vytvoril dojem ľahkosti a elegancie. Jeho typický prístup – minimálna dekorácia, maximálna formálna vybrúsenosť – je v tomto diele jasne viditeľný.
Ďalším pozoruhodným príkladom je váza č. 3236. Má valcovitý tvar s tromi radmi reliéfnych šošoviek. Tieto plastické prvky s dovnútra zapustenými stredmi pripomínajú „záplaty“, ktoré váze dodávajú textúru a vizuálnu hĺbku. Vízner tu experimentoval s hrúbkou steny, ktorá sa smerom nahor zužuje, čím vytvára zaujímavý svetelný efekt, najmä pri použití farebného skla.
Medzi vázami s obdĺžnikovým podstavcom vyniká váza č. 1102, ktorá ilustruje Víznerov posun k hranatejším formám. Každá strana má desať predĺžených výstupkov, ktoré sa smerom von zužujú a končia pod hladkým okrajom, čím vytvárajú rytmickú kompozíciu. Tento dizajn zdôrazňuje monumentalitu a stabilitu, pričom si zachováva jemnú krivku typickú pre jeho tvorbu. Váza je dôkazom jeho schopnosti kombinovať prísnu geometriu s estetickou harmóniou.
Tieto diela reprezentujú Víznerov génius v práci s lisovaným sklom a jeho schopnosť transformovať sériovú technológiu na prostriedok umeleckého vyjadrenia a nadčasovej krásy, ktorá oslovuje aj dnešné publikum.
František Vízner zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti lisovaného skla, ďaleko presahujúcu rámec bežnej priemyselnej výroby. Jeho vázy, žardiniéry a ďalšie predmety zo 60. rokov, vytvorené počas pôsobenia v spoločnosti Sklo Union, dokazujú, že funkčnosť a umelecká hodnota môžu ísť ruka v ruke. Jeho práca s elementárnymi formami, textúrami a optickými efektmi priniesla do domácností predmety, ktoré boli dostupné, no esteticky výnimočné. Spolupráca s kolegami ako Rudolf Jurnikl a Vladislav Urban ukázala, že aj pri spoločných technologických základoch si každý zachoval jedinečný umelecký hlas. Vízner však vynikal najmä oddanosťou jednoduchosti a harmonickej forme, čím sa jeho vázy stali nadčasovými kúskami vyhľadávanými zberateľmi po celom svete.
Jeho odkaz v oblasti lisovaného skla spočíva nielen v technickej bravúre, ale v schopnosti povýšiť každodenný materiál na umelecký objekt, ktorý oslovuje naprieč generáciami. Víznerova tvorba zostáva trvalou inšpiráciou pre súčasných dizajnérov a dôkazom, že aj v sériovej výrobe môže vzniknúť niečo mimoriadne. Jeho prínos pre české sklárstvo je neoceniteľný.
